Každý v živote mal tú svoju "chvíľku" na dne. Myslím si, že pre ľudí je to nevyhnutnosť v dnešnej dobe zažiť si ten pocit bezmocnosti a beznádeje. Keď neviete, čo bude ďalej a stratíte ten pocit istoty, za ktorým sa všetci teraz tak ženieme. Istota je základ bytia- hovorí si väčšina ľudí. No je to práve naopak. Neistotou sa človek naučí oveľa viac veciam a skúsenostiam, ako keď si je istý všetkým, čo mu život naservíruje popod ten pohodlný vyberavý noštek.
Poslednou dobou som mala možnosť spoznať množstvo rôznych ľudí. Poviem vám úprimne- tí ktorí si neboli doslova istí zajtrajškom, boli pokornejší a oveľa viac si vychutnávali každý jeden moment v ich životoch. Bude to podľa mňa tým, že človek, ktorý je naučený na nejaký štandard a zažíva ten spomínaný pocit istoty každý deň, nikdy nebude taký pokorný. Pokoru nezdedíte po rodičoch- dostanete ju do vienka od života ako darček za to, že ste vydržali, pomáhali a doslova ste sklonili hlavu a prosili o to, aby ste sa mohli zobudiť aj na druhý deň.
Občas mi je smutno, keď vidím ľudí okolo seba. Nevážia si, čo majú a rozhorčujú sa nad tým, čo nemajú. Paradox, že ? Myslím, že teraz to začína byť nový trend, sa sťažovať na všetko a na všetkých okolo seba. No doteraz nechápem, na čo je toto všetko dobré. Aby som vyzdvihla seba a ponížila druhých ? Namiesto toho, aby si ľudia pomáhali v ťažkých chvíľach, na vás ukážu prstom a povedia, že vy za ich pomoc nestojíte.Tí , ktorí ukazujú prstom a nepodajú vám pomocnú ruku,no oni sami nikdy nezažili naozajstné peklo, vám nikdy nepomôžu. Čo je škoda, pretože človek človeku by mal pomôcť vždy, keď sa dá.
Nedávno som zažila situáciu, keď som šla po ulici a na zemi ležal Človek. Ľudská bytosť. Chodili okolo neho "ľudia" len tak. Bol im úplne ukradnutý. Išlo okolo aj pár známych. Pozorovala som ich chvíľku, či sa zastavia pri ňom a opýtajú sa ho, či mu nič nie je, či je v poriadku. Myslíte, že zastavili ? Nie. O pár týždňov na to som sa nechcene zúčastnila debaty s týmito ľuďmi a hovorili o tom, aké je dôležité si pomáhať, keď je človek v zlej situácii, alebo ohrození života. Pokrytci. Bolo mi ich normálne ľúto, akí sú prediktívni a selektujú ešte aj to, komu pomôžu a komu nie (v ohrození života napr.) Áno, bol to bezdomovec. Možno bol opitý, možno mu prišlo zle, možno spadol a bojuje o život. Neviete to, kým sa nespýtate. Kým nezdvihnete zrak od samých seba a pokorne ho neponúknete ostatným, sa nikam neposuniete. Ujo bez domova si nezaslúži pomoc ? Obetovať pár minút na to keby sa ho opýtali, či je v poriadku a nepotrebuje pomoc je tak namáhavé ? Nechápem prečo potom hovoria o pomoci blížnemu svojmu, keď sami nepomôžu.
Nemyslela som týmto všetkým nič zlé. Píšem len z vlastnej skúsenosti a vážim si zároveň, ak ste sa sem dočítali. :) *peace*
Venujte svoj úsmev a pomocnú ruku aj druhým :)
Michala